Belianska jaskyňa

Z podzemných krasových foriem je najvýznamnejšia Belianska jaskyňa, ktorá bola dlhú dobu najznámejšou a tiež aj najdlhšou jaskyňou slovenskej časti Tatier. Bola objavená občanmi Spišskej Belej v roku 1881 objavným vchodom, ktorý sa nachádza ako vyústenie priepastného úseku v oblasti nad 60 dnešnými vstupnými časťami vo výške 972 m. Vzápätí (1882) bola jaskyňa už sprístupnená pre verejnosť, až potom sa prerazil dnešný vchod do jaskyne nižšie, vo výške 890,2 m, čo je cca 130 m nad dnom doliny Belej pod jaskyňou. Elektrické osvetlenie bolo zavedené ešte v 19. storočí (1886) a okrem krátkych období je jaskyňa prevádzkovaná rôznymi subjektmi dodnes. Prvá serióznejšia mapa aj rez jaskyne je v publikácii A. Droppu, novšie poznatky prinášajú S. Pavlarčík, a Ľ. Plučinský v roku 2002 a 2005. Jaskyňa pozostáva najmä v mohutných priestorov, ktoré nie sú horizontálne, ale silne sklonené s 2 hlavnými výrazne stúpajúcimi vetvami, ktoré postupne stúpajú do masívu Kobylieho vrchu, pričom ich vzdialenosť pod povrchom nie je veľká, cca 65 m. Koncové časti jaskyne sa nachádzajú v pôdoryse takmer pod vrcholom Kobylieho vrchu. Aj napriek relatívnej blízkosti „Eróznej bázy“ potoka Belej, v jaskyni nie sú vyvinuté nejaké typické úrovne. Stúpajúce chodby, napr. Dlhá chodba, Rúrový dóm, Vodopádový dóm, Priepasťová chodba, majú často priečne prierezy aj 10 x 10 m. V jaskyni existujú aj paleo-freatické časti. Známa je tiež hodnotnou sintrovou výzdobou a zaujímavými jamkovitými koróznymi (?) jamkami v stenách. Ku genéze a veku jaskyne sa aj A. Droppa (1959, s. 94, 95) vyjadruje opatrne a predpokladá jej vznik vodami, ktoré v minulosti prichádzali z topiacich sa ľadovcov a snehových polí, zo zbernej oblasti, ktorá je dnes denudovaná. V žiadnom prípade to nemôže byť korózia alebo postupné zarezávanie, chodby vznikli, ako píše „od najvyššeho bodu po najnižší naraz“. Zásadný príspevok ku genéze jaskyne publikovali P. Bella a S. Pavlarčík (2002).Vedecká konferencia v Ždiari v roku 2007 posunula názory na genézu jaskyne do inej roviny, príspevky z nej doposiaľ neboli publikované. Dĺžka jaskyne je 4 196 m z toho sprístupnený prehliadkový okruh má dĺžku 1370 m s prevýšením 125 m, na trase je 874 schodov. Pobyt v jaskyni trvá asi 70 min. Teplota v jaskyni sa pohybuje od 5 do 6,3°C.