Tristarská jaskyňa

V Tristarskej doline sa nachádza samostatný jaskynný systém  odlišného typu od jaskýň v iných častiach Belianskych Tatier. Tristarská dolina spadá na sever spod najvyšších vrchov Belianskych Tatier – Havrana (2151,5 m) a Ždiarskej vidly (2141,6 m). Dolina má neobyčajne veľký sklon, v jej ľavej (západnej) strane do nej zasahuje bralnatý hrebienok, či teraska, ktorý má do doliny takmer zvislé svahy. Je to spôsobené podťatím glaciálnou eróziou, ale tiež skutočnosťou, že tu zasahuje od väčších masívov Muráňa a Nového pás„muránskych“ vápencov. Na teraske nad Tristarskou dolinou sa nachádza vo výške 1580 m  vchod do Tristarskej priepasti, (tiež Tristarská jaskyňa), ktorá sa takmer hneď začína vertikálnym úsekom hlbokým viac ako 20 m. Odtiaľ sa začína úsek šikmých chodieb a priepastí menšej hĺbky, v hĺbke cca 100 m priepasť hlboká 20 m vedie do siene JT SSS, z nej klesá už dobre vyvinutý „meander“ so slabým vodným tokom až do hĺbky 201 m. Tristarska priepasť sa tak radí k nemnohým aktívnym jaskyniam „horského typu“ svadóznymi kaňonovitými priestormi formovanými autochtónnym tokom. Farbiaci pokus, realizovaný v roku 1988 potvrdil, že vody z jaskyne vyvierajú na dne Tristárskej doliny vovýške cca 1141 m. Jaskyňa má šance prevýšenia smerom nahor a tiež smerom k vyvieračkám, čomu ale bránia obzvlášť úzke priestory. Aktuálne uvádzaná dĺžka nedokonalezameranej jaskyne je 600 m. V blízkosti existuje tiež Malá Tristarská jaskyňa dlhá 10 m a hlboká 8 m. O priepasti v Tristarskej doline sa zrejme vedelo dávno, pretože v okolí sa predvznikom TANAPu páslo. Informácie o jaskyni sú však ojedinelé a asi najpodrobnejší opis spolu s rezom jaskyne publikoval W. Wisniewski (1998), ktorý aj kriticky zhodnotil doterajšie objaviteľské snahy a perspektívy. Vchod objavili v roku 1977 jaskyniari zo Spišskej Belej a preskúmali ju do hĺbky cca 135 m. Počas Jaskyniarskeho týždňa SSS roku 1981 sa objaviliďalšie časti a roku 1984  o.s. Spišská Belá, Ružomberok, Prešov a Liptovský Trnovec časť jaskyne zamerali, avšak dodnes nebola kompletná mapa publikovaná, je k dispozícii ibačasť od hĺbky cca 100 m po dno od Z. Hochmutha. V roku 1998 jaskyňu zrejme zamerali nemenovaní poľskí jaskyniari, rez so skratkou J. R. publikoval W. Wisniewski ( Eksploranczik1998) na s. 35, dobré polohopisné informácie sú tiež v Cywińského sprievodcovi (1997).